Všetko, čo som kedy chcela

19. dubna 2016 v 19:23 | Bogardanka |  Život
"A čo budeš robiť doma? Zas budeš sedieť pri kompe a hrať wowko? To je zmysel tvojho života?" opýtal sa ma Zmody.
Už po vyslovení otázky mi bolo jasné, že odpoveď je nie. Malo to však niečo do seba, ale šak aj Zmody má niečo do seba, hehe. Každý má niečo do seba, niečo v sebe a niečo pred sebou. Málo čo je však až také naplňujúce, aby sa to dalo nazvať zmyslom života.



Vôbec som mesto nepoznala, ale opäť som sa sem dostala. Druhý krát. Inou cestou. Zazvonila som.
"Poznáš sa s mojou sestrou?" spýtalo sa ma dievča v okne.
"Vlastne sa poznám aj s tebou." odpovedala som.
Nevidela ma tak tri roky, možno večnosť. A ja som tu stála, skoro poobede v pestrofarebných nohaviciach, a len som sa snažila pripomenút kto som, vysvetliť čo tu robím a obhájiť, prečo práve tu.

Nemala som s nimi chodiť von. Mala som sa radšej učiť sama. Jedna mi tak 80% slov nerozumie a druhá mi síce rozumie všetky, ale nerozumie, čo vlastne hovorím. Respektíve, nerozumie fyzike. Ale nevadí. Čo viac, ako keksy zadarmo a ľudí, s ktorými sa môžem podeliť o moje znalosti, by som mohla chceť?

Čím viac som o beatnikoch čítala, tým viac som si uvedomila, že mám o nich skreslené predstavy. Ale stále, keď som nasadla na autobus niekam, išla inakadiaľ, Ďalej, niekde inde, vždy v tom večernom vetre a slnečnom svite som sa cítila ako beatnik. Dýchala som slobodu a bolo to krásne. Vždy to bolo úplne iné..aj keď to bolo vždy úplne obyčajné..


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama