Nasrala som sa...veľmi.

7. září 2016 v 21:32 | Boga |  Poézia
Príčina jasná z kontextu:
Poviem otvorene zcela
toto som vážne nechcela.
Nie je nám to nikomu po vôli
a pritom každý kývne - to prebolí,
až tak zlé to isto neni.
Moji drahí uzmierení,
nechcem nehať hovná padať na moju hlavu
skúsiť sa ozvať cez to ticho davu.


Ozvem sa, začnem ten rozbroj!
Ide mi o môj osobný rozvoj!
Nemám o tanec na etikete, ani
grcať pri behu. Horšie ako vlani.
Prečo sa mám vzdať toho, čo ma baví?
kvôli tomu čo nie? Len pohľad pohŕdavý
máte odo mňa, aj ak to nič nezmení.
Na zbytočných hodinách sme väznení!
Etika, náboženstvo, výchovy, etiketa - na kjú riť?
Nech si každý žije tým, čím si chce žiť!
Ak budem chcieť tancovať, na kurz sa prihlásim
ale ja nechcem - tak prečo ma zaťažovať s tým?
Kiežby mám schopnosť, nech ten systém zbúram!
Nech som pre mňa za mňa aj buran,
nech si aj sám svätý Ján
myslím, že som grobián!
Komu vyšli z hlavy tieto splodiny?
Ako by nestačilo čakať na bus tri hodiny.
Stretávam sa s priazňou malou
voči osobám CPčkarov.
Vrátim sa domov o piatej a zajtra mám osem hodín,
trikrát do týždňa, asi si to hodím.
Prišla som tam študovať jazyky,
nie sa učiť základy etiky.
Haló? Kolegovia? Vám vôbec smrad pod nos nevanie,
že toto má byť všeobecné vzdelanie?
Základy ekonomiky majú aspoň trochu zmysel,
občas si aj tak želám, aby minister visel.
Zbytočné, poviem vám to na rovinu, áno -
so mnou nepôjde tancovať ani slepý Jano.
Ja nikoho nenútim do písanie poézie
každý čím si chce žiť, tým nech si žije!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama