Říjen 2016

Vlčia kliatba (jendorazové)

15. října 2016 v 15:56 | Boga |  Próza
Pozerala som si komentáre a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola som aj ja v desiatich, jedenástich taká hlúpa, aby som verila na niečo takéto? Každému muselo byť na pohľad jasné, že to je nonsens, nezmysel, úplný blezgar. Tá gramatika, to spracovanie...Zavrela som kartu a prepla späť na okno s facebookom.
Linkla som do skupinovej konverzácie link na video.
"Ide o to, že pokiaľ je niekto schopný tomuto veriť, asi naozaj nebude v poriadku." napísala som.
"No, ľudia sú všelijakí." opdísala Miriam.

Budú to asi štyri mesiace, čo som sa pridala k tejto bande s tým, že je to voľajaký autorský kolektív. Banda, čo má rada rpg a rada píše príbehy. Jasné, stáva sa, že sa aj takej bande nejakí dvaja pohádajú, šéfka (Gaba) dá jednej z nich sa pravdu a druhú vykopne, a potom sa nás tá druhá snaží zničiť svojimi kybernetickými verbálnmi výlevmi. To, že Viktor chytí akýsi druh autorskej sebadeštrukcie a zmazal celý náš internetový archív, to sa už stáva menej často. Ja som však šelma prefíkaná a mala som zálohu všetkých mojich kapitôl. Svojim spôsobom som stratila herné nadšenie a bolo mi u prdele, ako dopadnú kapitoly ostatných. Miriam, všetka česť, však videla viac ako za jeden roh (hej, tá by previdela aj cez dvanásťhran), a mala uložené všetko. O nič sme teda neprišli. Ja som potom šla robiť nejaké tie akcie so školou, víkend u babky a toto všetko. Proste som nemala čas. Ďalšiu kapitolu mala napísať Miriam, a ja som písala tú poslednú. Z môjho pohľadu bolo všetko v poriadku. Keď som však prišla na chat, zistila som že sa tam navzájom z čohosi obviňujú, Andrej sa začal rezať a spolu s Petríkom za celú krízu obviňujú Gabu. Tá to akosi nezvládla, tak som ju priateľsky podporila, ona si ma však blokla a poslala Andrejovi, že s Kamilou a Tomášom sa na niečom dohodli, že môže ísť s nimi, premeniť sa na skutočných vlkodlakov a opustiť rodinu a celý tento svet. Pomenovať dobrodružstvo "Vlčia kliatba" tuším nebol najlepší nápad, ale kto to mohol vtedy vedieť?
André nám to len preposlal a nevyjadril sa k tomu, podľa mňa im to však v mozgovni nepracuje správne. Ale čo narobíš s človekom, ktorý ťa má bloknutú a býva na druhej strane republiky? Presne tak - nespravila som nič. Vyzeralo to, že náš kolektív je nenávratne rozvrátený. Stále som bola pre, patrila som k tým asi štyrom ľuďom, čo to mali v hlave v poriadku. Otázka Gabinho duševného zdravia, a aj jej bezpečia (či nespácha samovraždu, alebo na ňu nebude treba zavolať exorcistu) mi však stále vŕtala hlavou.
"16.10. je spln. Vtedy to bude najsilnejšie, vtedy to urobíme." svietilo modrým na screene z chatu, ktorý Andrej poslal.
Miri mi do súkromnej správy napísala, že Gaba teda v poriadku nie je. Myslím, že bývala v jej kraji, čiže fasa ďaleko odo mňa. Dúfala som, že rodičia sa o ňu postarajú a nenechajú ju spraviť nejakú hlúposť. Do uší mi udrel zvuk upozornenia novej správy.
Andrej.
"Ako hej, znie to šialene, ale mohli by sme to skúsiť..." Spadla mi sánka.

Digimaľby #2

10. října 2016 v 19:39 | Boga |  Kresby
Z rôznych myšleinok a náhodných súvislostí sa opäť pozberali.

spravy