Listopad 2016

Dôležitosť snov

30. listopadu 2016 v 18:10 | Boga |  Úvahy
Asi ako každý človek, ktorý svoj mozog stimuluje prílišným užívaním moderných technológii, občas trpím nespavosťou. Väčšinou je to naprostá strata času, nakoľko jediná vec, na ktorú vtedy myslím, je ako čo najskôr zaspať. Neviem, ako svoj spánok prežívajú ostatní, ale ja som schopná si nejakým spôsobom uvedomovať svoj spánok. Vnímam temnotu, uvedomujem si bezmyšlienkovitý stav. Občas mám spánok taký prudký a hlboký, že si ho ani neuvedomujem. Zavriem na sekundu oči, a keď ich otvorím, dnu už pomedzi žalúzie preniká svetlo a ja som si ani nestihla uvedomiť, že som spala. A potom existuje ešte tretia kateória, ktorú mám najradšej - senné noci. Plné absurdných dobrodružstiev či desivých výjavov.
Hej, moja posledná mora ma na celý deň vyradila z prevádzky. Veľa som nad ňou uvažovala, snažila sa pochpiť, čo to znamená. A potom som pochopila niečo dôležitejšie - sny nemajú význam. Je to obyčajný blezgar, ktorý sa nezberá s náhodných vnemov a podprahových pocitov len preto, aby vám narobil bordel v guliverovi.
Celkovo mám pocit, že mám málo snov, napriek tomu, žespím primerane.
Ale strádam aj iné sny.
Tie bežné, denné sny. Také, čo je normálne mať. Ako to, že vyštudujem politológiu, vycestujem do Austrálie alebo sa stane 34. manželkou Borisa Kollára. A práve toto sa stalo desivou dierou v mojej existencii. Nemám sny, túžby, ambície. Nemám nádej, šancu. Nič nemám naplánované dopredu viac, ako o mesiac. Aj to je toho málo. Netuším, čo budem robiť s mojim životom.
Vzdala som sa nádeje, že prekrčím fyzickú existenicu.
Proste tu musím ostať. Nechem to tak úplne vzdať, preto sa prebíjam životom bez nejakého väčšieho úspechu, či inšpirácie. Áno, radosť býva. Ale strach z budúcnosti ju vždy zatieni. Cítim sa, ako by mi na hlavu padol celý svet.
A vidím všetkých tých rovesníkov s načrtnutou budúcnosťou, jasným cieľom a rozhodnosťou. A som z toho dobre v riti.