Září 2017

Achalander (a jeho štyri problémy)

1. září 2017 v 11:40 | Boga |  Próza
Na oblohe sa objavila jasne červená kométa, znamenie z nebies, ktorú spozorovali iba tí, čo nemali v ten večer na práci nič lepšie, ako hľadieť na oblohu a očakávať znamenia z nebies. Zadumaný starý Achalander sedel vo svojej veži a škriabal si svoju záhradku, ktorú pestoval na brade.
"To je veľká vec, veru veľká." sucho konštatoval, kým sa jeho manželka Frizdolfína snažila utrieť mu vrstvu prachu z plešiny. Pristúpil ku krásnemu nákresu mesta, čo si dal vyrobiť od umelca, ktorý plytval talentom na portréty tučných detí za dva rožky s treskou. Spozoroval, že kométa sa rozpadla na tri časti, vypočítal dráhu dopadu každého úlomku a zaznačil si dopadlisko jemnou čiarou na nákres.
"Frizdolfína!" zvolal na svoju manželku, ktorá zrovna vychazovala čerstvo nepoužiteľnú handru do sudu na odpadky.
"Odhalil som znamenie z nebies! Hneď sa vydám hľadať stopy, toto bude veľké!"
"A ako si ho odhalil?" spýtal sa Frizdolfína ustataraným hlasom.
"Vypočítal som dráhy dobadu úlomkov zázračného červeného meteoritu."
"A vypočítal si to správne?"
"Žena! Ty spochybňuješ moje výpočty?!"
"Nie, len konštatujem, že tvojich posledných 12 358 výpočtov bolo nesprávnych." Achalander si odfrkol a nepovažoval za potrebné ďalej s ňou komunikovať. Nasadil si svoj purpurový kabátec, ktoré na zákazku cechu kúzelníkov šili truhlíci z južnej štvrte, chňapol po klobúku a mape mesta a vydal sa na cesty.