Achalander (a jeho štyri problémy)

1. září 2017 v 11:40 | Boga |  Próza
Na oblohe sa objavila jasne červená kométa, znamenie z nebies, ktorú spozorovali iba tí, čo nemali v ten večer na práci nič lepšie, ako hľadieť na oblohu a očakávať znamenia z nebies. Zadumaný starý Achalander sedel vo svojej veži a škriabal si svoju záhradku, ktorú pestoval na brade.
"To je veľká vec, veru veľká." sucho konštatoval, kým sa jeho manželka Frizdolfína snažila utrieť mu vrstvu prachu z plešiny. Pristúpil ku krásnemu nákresu mesta, čo si dal vyrobiť od umelca, ktorý plytval talentom na portréty tučných detí za dva rožky s treskou. Spozoroval, že kométa sa rozpadla na tri časti, vypočítal dráhu dopadu každého úlomku a zaznačil si dopadlisko jemnou čiarou na nákres.
"Frizdolfína!" zvolal na svoju manželku, ktorá zrovna vychazovala čerstvo nepoužiteľnú handru do sudu na odpadky.
"Odhalil som znamenie z nebies! Hneď sa vydám hľadať stopy, toto bude veľké!"
"A ako si ho odhalil?" spýtal sa Frizdolfína ustataraným hlasom.
"Vypočítal som dráhy dobadu úlomkov zázračného červeného meteoritu."
"A vypočítal si to správne?"
"Žena! Ty spochybňuješ moje výpočty?!"
"Nie, len konštatujem, že tvojich posledných 12 358 výpočtov bolo nesprávnych." Achalander si odfrkol a nepovažoval za potrebné ďalej s ňou komunikovať. Nasadil si svoj purpurový kabátec, ktoré na zákazku cechu kúzelníkov šili truhlíci z južnej štvrte, chňapol po klobúku a mape mesta a vydal sa na cesty.



Frizdolfína využila čas. Vyliala všetky manželove skysnuté nápoje, vyčistila lepkavé škvrny na stoloch, veci na nich zrovnala do úhľadných kôpok. Pozametala popol, a keď chcela poskladať riady späť do skríň, ozvalo sa zaklepanie. Vzdychla si a otvorila dvere.
"Ustúp, žena! Vediem vyvolených!" zvolal. Za jej manželom vošli štyri deti. Vyzerali šokovane a pobavene zároveň.
"Nemali byť tí tvoji vyvolení traja?"
"Toto je vyššia vôla! A teraz si daj na seba niečo slušné, ideme navštíviť Cech mágov!" Frizdolfína si bola už teraz istá, že jej manžel sa mýlil. Chcela ho však chvíľu nechať v domnení, že sa mu prvýkrát od doby, keď použil ako prvý ľadové kúzla na chladenie alkoholu, niečo podarilo. Nasadila si svoj klobúk a zamkla za karavánou. Dve deti sa spolu rozprávali, zvyšné boli potichu. Achalander kráčal hrdo ulicou. Tváril sa, ako by bol pre svet dôležitý, a nie len treťotriedny čarodej, ktorý sa ani nedokázal uplatniť v odbore a žije z peňazí prastrýka. Prešli cez pár ulíc, v ktorých sa vzhľadom na pokročilú hodinu zdržiavali iba strážnici. Konečne zastali pred najvyššou vežou v meste, budovou Cechu mágov. Keď vrátnik Achalandra spozoroval, chcel okamžite zamknúť dvere. Keď chcel stisnutím kľučky overiť, či ich nazaj zavrel, zistil, že nie. Dokonca sa to stalo tak nešťastne, že ich otvoril priamo Achalandrovi. Ten ich rozrazil a vkráčal dnu spôsom majstra sveta. Deti šli za ním, všetko si zvedavo obzerali. Jeden z chlapcov sa mračil. Asi začal tušiť, že sa namočil do niečoho, k čomu by sa rozumný človek ani nepriblížil. Vrátnik sa mračil omnoho viac. Frizdolfína si ťukla do klobúka a pozdravila ho.
"Frizdolfína." povzdychol si. "Čo je to tentokrát?" Frizdolfína mykla plecami.
"Po tom, čo padla tá kométa, sa rozhodol, že pôjde hladať vyvolených. Bol preč pár hodín, a dotiahol tieto omladiny z ktovieakých slutov."
"Toto sú dobré časy, Frizdolfína. Nepotrebujeme vyvolených."
"Ja to viem." povedala, odchádzajúc. "Ale môj manžel to nevie."

Veľké ryby medzi kúzelníkmi práve sedeli v jednej z najvyšších komnát s fajnými vitrážovými oknami a diskutovali najnovšie prastaré preklady. Boli viac za vodou než pirátsky ostrov, preto si to mohli dovoliť.
"Píšu tu, že štyria vyvolení začnú púť na úsvite piateho dňa."
"To je velice interesantné. Vyvolených väčšinou býva prvočíslo, alebo je ich aspoň nepárne. Napríklad piati."
"Spomína sa úsvit na piaty deň."
"Vskutku, vskutku."
"Chýba tam akýkoľvek dodatok, týkajúci sa hľadania vyvolených."
"Áno, alebo to, kam majú putovať."
"Je tam len plno takéhoto balastu." Kúzelníci a čarifukovia sa naučili vyjadrovať sa v krátkych vetách, aby sa každý z nich dostal k slovu. Potom sa radoví členovia cítili rovnako dôležito ako tí, ktorí ťahali za povrázky. A zároveň sa tí, ktorí ťahali za povrázky cítili utajene. Ich systém skvele fungoval.
"Možno je to piaty deň od prečítania textu."
"Že by to spustilo sled nečakaných udalostí?" Ozvala sa prvá vlna mrmlania.
"Ale potrebujeme nejakých vyvoleých? Toto sú dobré časy." súhlasné pohmkávanie.
"Možno že naši vyvolení tento pokoj ukončia." ozvala sa druhá vlna mrmlania, tentokrát skutočne nepokojná. Niekto dokonca tresol svojou predraženou čašou, tak, že kvapka predraženého nápoja pristála na predraženom stole. A do toho celého sa ozval tupý náraz do dverí. To Achalander zabudol, že dvere sa majú ťahať, nie tlačiť. Rýchlo však na to prišiel a so všetkou slávou, štyrmi deťmi a svojou manželkou vošiel dnu. Frizdolfína si ospravedlňujúco ťukla do klobúka.

"Vážení, dovoľte, aby som vám prestavil vyvolených!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama