Listopad 2017

Opustenec

27. listopadu 2017 v 18:35 | Boga |  Úvahy
Chytila som ťažký záchvat sentimentálu.
Neviem, či tento blog ešte navštevujú nejakí starí harcovníci, ale kedysi som bola členkou spolku menom Chlpatý škorpión. Vydržalo nám to asi 3 mesiace, pretože sme boli veľmi nesúrodý kolektív. Ale čosi to v sebe malo.
Chýba mi to. Stále žijem. Píšem hromadu básní, kreslím komiksy, vymýšľam príbehy, píšem a upravujem drámy pre náš detský ochotnícky divadelný súbor.
Nemám sa však s kým spojiť. Nikto mi nepošle rozrobený sken, aby som ho dolinkovala. S nikým už nepíšem featuringové básne. Neužívam si tie rozhovory na skype, plné interných vtipov. Väčšinu vecí robím sama pre seba.
Moje okolie už netvorí. Len sa čoraz viac netvorí.
Niektorí vedci tvrdia, že človek je tvor sociálny. Kus pravdy na tom ale bude. Niekde vo mne ale nastala fatálna chyba. Za priateľov považujem len ľudí, s ktorými sa poznám väčšinu života. Akoby boli ku mne prirastení - a keď sa odo mňa odtrhnú, zostávam v kritickom stave. Pre nových ľudí nemám v živote až toľko miesta. Taktiež mojich spolužiakov neberiem ako partnerov. Sú pre mňa len konkurencia, ktorú nedokážem ustáť, čo ma zašľapáva do zeme.
Nie je s kým
& nie je pre koho
& nie je o čom.
Začínam mať čoraz viac pocit, že nech robím čokoľvek, život proste nefunguje...